O eseji

Esej je literárny útvar, ktorý v sebe spája prvky voľnej úvahy a opisu spoločenských či prírodných javov s rôznym stupňom argumentácie a presviedčania.

História eseje

Esej je typickým prvkom veku renesancie a neskôr osvietenstva. Rôzni učenci sa snažili písomnou formou vyjadriť úvahy filozofického charakteru, alebo sa pokúšali o rozbor prírodných javov či spoločenských vzťahov. Na rozdiel od teologických a filozofických úvah predošlých vekov mala esej hravejšiu formu a bola kratšia.

Azda najznámejšími textami tohto obdobia sú Eseje (fr. Essais), ktoré napísal francúzsky filozof Michel de Montaigne približne v rokoch 1570 až 1592. Práve vďaka nim sa ujal názov esej. Montaigne ich napísal viac ako sto.

Nájdeme medzi nimi eseje s názvami „O smútku“, „O svedomí“, „O výchove detí“, ale napríklad aj „O vônach a zápachoch“. Ich základným odrazovým bodom je skeptické pozorovanie sveta. Montaigne opíše jav a potom sa zamyšľa nad jeho bližšími detailmi či príčinami.

Jeho eseje často obsahujú rôzne pozorovania či anekdoty z bežného života. Nechýbajú citáty múdrych ľudí rôznych vekov. Často používa prirovnania. Dôležitý v jeho textoch je hlas autora, eseje sú jeho osobnou výpoveďou o svete a o tom, akým spôsobom o veciach Montaigne uvažuje.

V esejistickom štýle písal napríklad aj Baldassare Castiglione, autor z územia dnešného Talianska, ktorý napísal sériu úvah o správaní na kráľovských dvoroch s názvom Dvoran. Jeho kniha je populárna dodnes. Podobne sú dodnes čítané texty Španiela Baltasara Graciána, ktoré sa zaoberajú témou múdrosti.

Skutočný rozmach eseje nastal v 18. a 19. storočí v Anglicku. Eseje písali filozofi ako Samuel Johnson, politici ako Edmund Burke a najmä spisovatelia a novinári ako Samuel Taylor Coleridge, William Hazlitt či Thomas de Quincey.

V 20. storočí sa eseje stali typickou formou literárnej kritiky či úvah o spoločnosti. Známymi esejistami v anglicky hovoriacom svete boli napríklad George Orwell či Aldous Huxley. Formu eseje majú aj úvahy povojnových franúzskych intelektuálov ako Jean-Paul Sartre či Raymond Aaron.